Ako mama som sa často cítila sama. Sama vo veľkom svete rodičovstva, s mnohými otázkami a obavami. Často neschopná a bezmocná. Na rodičovstvo som sa veľmi tešila, ale prebdeté noci, nemožnosť pohnúť sa od toho drobného, bezbranného stvorenia si vybrali svoju daň. Reagovala som ako som nikdy nechcela. Počula som sa hovoriť slová, ktoré som si nikdy nepriala vysloviť. To malé stvorenie bolo také vytrvalé a neodbytné, že som sa cítila zahnaná do kúta. Nechcela som kričať, ale nechcela som ani ustúpiť. Čo mám vlastne robiť? Ako uchopiť túto moju novú rolu? Ako vyjadriť tomuto stvoreniu, že ho nekonečne milujem, ale niektoré veci proste nemôže robiť. Ako nebrať jeho krik, dožadovanie, výbuchy osobne? Nechce sa upokojiť, nechce sa nechať objať, ale nechce ani, aby som odišla. Tak čo vlastne chce?! A čo mám robiť ja? Ako sa priblížiť a nie vzďaľovať? Ako mu porozumieť a neutekať?


Toto boli moje dilemy. Pýtala som sa kamarátok, známych, hľadala na internete. Názory sa rôznili. Niečo som vyskúšala, ale nie všetko fungovalo. A ak, tak len na krátko. Bezmocnosť a vzďaľovanie narastali. Najhoršie obdobie bolo od roku a pol do dva a pol roka mojej dcéry. Potom sa to nejak upokojilo, ale stále to nebola taká blízkosť, také porozumenie, taký vzťah, ako som si priala.


Nastúpila som do práce, čo bolo svojím spôsobom vykúpenie. Videli sme sa menej, boli sme si vzácnejšie. Pracovala som v Zariadení núdzového bývania pre matky s deťmi, kde som sa stretávala s podobnou bezmocnosťou rodičov. Najmä mamičiek. Ony to mali o to náročnejšie, že riešili existenčné problémy. Rozmýšľala som ako podchytiť deti a posilniť mamičky. Ako preťať generačnú traumu. Keďže, rovnako ako moja dcéra, som aj ja vytrvalá a húževnatá, tak som sa pustila do hľadania. Hľadania nejakého prístupu, ktorý podporuje dieťa a rodiča zároveň. Našla som terapiu hrou a z nej vychádzajúcu Filiálnu terapiu – Kurz rodičovských zručností.

Prišlo mi to také jednoduché, prirodzené a logické. Proste mi to dávalo zmysel. Nie je to žiadna kvantová fyzika, ale nie je to ani také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Tento prístup dáva rodičom iný pohľad, inú perspektívu. Dáva rodičom nové schopnosti. Porozumieť svojmu dieťaťu, jeho svetu, zámerom, prežívaniu, emóciám. A dieťa na oplátku prestáva bojovať. Stávate sa partnermi na ceste hľadania vzájomného porozumenia a rešpektu.